Od malička ma bavilo kreslenie. Neustále som mala zamestnané ruky. Hlavne pastelakmi, fixkami a farbami.
Až som rodičov dokopala investovať ich ťažko zarobené peniaze do mojej zábavky v Ľudovej škole umenia. /áno, tak sa to kedysi volalo :))/. Tu sa rozšírilo moje pole pôsobnosti na hlinu, uhlík, linoryt, suchý pastel a suchú ihlu.
Na ZŠ som prepadla krížikovému vyšívaniu.
Čo- to som sa pokúsila upliesť. Šlo mi to však skôr menej, než viac :)) Každopádne som rodinu niekoľko rokov na Vianoce zásobovala vlastnoručne pletenými ponožkami.
Niesli to statočne.
Na výške som objavila čaro batiky. Odtiaľ bol len krôčik k maľovaniu na textil, k tupovaniu, výrobe šablón...
Potom prišlo obdobie korálkovania, maľovania na sklo a výroby bižutérie.
Keď som sa lepšie zorientovala na nete, začalo sa samovzdelávanie v rôznych technikách a pomôckach súvisiacich predovšetkým s dekoráciou textilu.
Dekorácia decoupagou ma pomerne rýchlo odradila. Servítky sa mi stále vykrúcali...a mne sa s nimi až tak tancovať nechcelo. Tak som na ich krčenie tiež nakrčila nos a nechala ich za trest v tmavom kúte skrine.
Šitie som po prvých neúspechoch vzdala úplne. Rozrobená sukňa dodnes leží v šuflíku...Dokončiť ju nemá zmysel. Ako pribúdali roky, pribúdali kilá. Ale aj odhodlanie. Predsa sa nevzdám!!!
A tak teraz celkom veselo a spokojne šijem :))))
Je úžasné, keď sa dajú tieto skúsenosti skombinovať a využívať pre potechu iných. To mi ozaj skrášľuje život